ochotný

See also: ochotny

Czech

Etymology

From ochota +‎ -ný.

Pronunciation
  • IPA(key): [ˈoxotniː]

Adjective

ochotný

  1. willing
    Antonym: neochotný

Declension
Declension of ochotný (hard)
singular
masculine animate masculine inanimate feminine neuter
nominative ochotný ochotná ochotné
genitive ochotného ochotné ochotného
dative ochotnému ochotné ochotnému
accusative ochotného ochotný ochotnou ochotné
locative ochotném ochotné ochotném
instrumental ochotným ochotnou ochotným
plural
masculine animate masculine inanimate feminine neuter
nominative ochotní ochotné ochotná
genitive ochotných
dative ochotným
accusative ochotné ochotná
locative ochotných
instrumental ochotnými

Further reading
  • ochotný in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
  • ochotný in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
This article is issued from Wiktionary. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.