samostatný

Czech

Etymology

From samo- +‎ statný.

Pronunciation
  • IPA(key): [ˈsamostatniː]
  • Audio(file)

Adjective

samostatný

  1. stand-alone, standalone
  2. independent (of a country)

Declension
Declension of samostatný (hard)
singular
masculine animate masculine inanimate feminine neuter
nominative samostatný samostatná samostatné
genitive samostatného samostatné samostatného
dative samostatnému samostatné samostatnému
accusative samostatného samostatný samostatnou samostatné
locative samostatném samostatné samostatném
instrumental samostatným samostatnou samostatným
plural
masculine animate masculine inanimate feminine neuter
nominative samostatní samostatné samostatná
genitive samostatných
dative samostatným
accusative samostatné samostatná
locative samostatných
instrumental samostatnými

Derived terms

Further reading
  • samostatný in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
  • samostatný in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
  • samostatný in Internetová jazyková příručka
This article is issued from Wiktionary. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.