slaven

See also: Slaven

Czech

Pronunciation
  • IPA(key): [ˈslavɛn]

Verb

slaven

  1. masculine singular passive participle of slavit

Danish

Noun

slaven c

  1. definite singular of slave

Dutch

Pronunciation
  • Audio(file)
  • Rhymes: -aːvən

Noun

slaven

  1. Plural form of slaaf

Anagrams

Norwegian Bokmål

Noun

slaven m sg

  1. definite masculine singular of slave

Norwegian Nynorsk

Noun

slaven m sg

  1. definite masculine singular of slave

Slovene

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *slavьnъ. Parsable as slava +‎ -en.

Pronunciation
  • IPA(key): /slàːʋən/

Adjective

slávən (comparative slávnejši, superlative nȁjslávnejši)

  1. famous

Inflection
Hard
masculine feminine neuter
nom. sing. sláven slávna slávno
singular
masculine feminine neuter
nominative sláven ind
slávni def		 slávna slávno
genitive slávnega slávne slávnega
dative slávnemu slávni slávnemu
accusative nominativeinan or
genitiveanim		 slávno slávno
locative slávnem slávni slávnem
instrumental slávnim slávno slávnim
dual
masculine feminine neuter
nominative slávna slávni slávni
genitive slávnih slávnih slávnih
dative slávnima slávnima slávnima
accusative slávna slávni slávni
locative slávnih slávnih slávnih
instrumental slávnima slávnima slávnima
plural
masculine feminine neuter
nominative slávni slávne slávna
genitive slávnih slávnih slávnih
dative slávnim slávnim slávnim
accusative slávne slávne slávna
locative slávnih slávnih slávnih
instrumental slávnimi slávnimi slávnimi

Further reading
  • “slaven”, in Slovarji Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša ZRC SAZU, portal Fran

Swedish

Noun

slaven

  1. definite singular of slav.

Anagrams
This article is issued from Wiktionary. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.