pravopis

Czech

Etymology

From pravý + -o- + -pis, a calque of German Rechtschreibung and French orthographe.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈpravopɪs]

Noun

pravopis m inan

  1. spelling
  2. orthography

Declension

  • pravopisný

Further reading

  • pravopis in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
  • pravopis in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989

Serbo-Croatian

Etymology

pravo- + -pis, a calque of German Rechtschreibung and French orthographe.

Noun

prȁvopīs m (Cyrillic spelling пра̏вопӣс)

  1. spelling
  2. orthography

Declension

Slovene

Etymology

pravo- + -pis, a calque of German Rechtschreibung and French orthographe.

Pronunciation

  • IPA(key): /praʋɔpíːs/

Noun

pravopȋs m inan

  1. spelling
  2. orthography

Inflection

Masculine inan., hard o-stem
nom. sing. pravopís
gen. sing. pravopísa
singular dual plural
nominative
(imenovȃlnik)
pravopís pravopísa pravopísi
genitive
(rodȋlnik)
pravopísa pravopísov pravopísov
dative
(dajȃlnik)
pravopísu pravopísoma pravopísom
accusative
(tožȋlnik)
pravopís pravopísa pravopíse
locative
(mẹ̑stnik)
pravopísu pravopísih pravopísih
instrumental
(orọ̑dnik)
pravopísom pravopísoma pravopísi
This article is issued from Wiktionary. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.