priča

See also: prica

Serbo-Croatian

Etymology

From Proto-Slavic *pritъča (tale), from *pritъknǫti sę (to happen).

Pronunciation

  • IPA(key): /prîːt͡ʃa/
  • Hyphenation: pri‧ča

Noun

prȋča f (Cyrillic spelling при̑ча)

  1. story, tale
  2. idle talk, prattle
  3. rumor, hearsay

Declension

See also

Slovene

Etymology

From Proto-Slavic *pritъča.

Pronunciation

  • IPA(key): /prìːt͡ʃa/

Noun

príča f

  1. witness

Inflection

Feminine, a-stem
nom. sing. príča
gen. sing. príče
singular dual plural
nominative
(imenovȃlnik)
príča príči príče
genitive
(rodȋlnik)
príče príč príč
dative
(dajȃlnik)
príči príčama príčam
accusative
(tožȋlnik)
príčo príči príče
locative
(mẹ̑stnik)
príči príčah príčah
instrumental
(orọ̑dnik)
príčo príčama príčami

Further reading

  • priča”, in Slovarji Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša ZRC SAZU, portal Fran
This article is issued from Wiktionary. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.